KUK

KUK

Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
KUK

KUK

Mier, slobodu a spravodlivosť, pre všetkých ľudí na tejto planéte!

Tvorbu M.M.Hodžu mnohokrát nájdeme pod pseudonymami -dž-; M. M. H.
text (11).gif
22. 9. 1811 Rakša, okr. Martin - 26. 3. 1870 Český Těšín
- ideológ a organizátor slovenského národného hnutia,..
A K.jpg
1834 – 36 vychovávateľ, Rakša a Podrečany
1833 – 34 podpredseda Spoločnosti českoslovanskej pri lýceu, Bratislava
1837 vysvätený za kňaza
1837 – 66 evanjelický farár, Liptovský Mikuláš
1840 dekan liptovského seniorátu a vyslanec na dištriktuálne konventy
1841 člen redakcie evanjelického Spěvníka
1842 člen posolstva slovenských evanjelických vzdelancov k k cisárovi; definitívne sa usadil na fare v Liptovskom Mikuláši
1844 predseda spolku Tatrín
1849 – 50 stoličný notár Liptovskej župy
1866 vikár patentálnej ev. cirkvi, Martin
1863 – 67 zakladajúci člen a výborník Matice slovenskej
1867 žil na penzii v exile, Tešín
Základnú školu vychodil v Mošovciach, 1822-26 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1826-29 v Rožňave, 1829-32 filozofiu a teológiu na ev. kolégiu v Prešove, 1832-34 na ev. lýceu v Bratislave, 1836-37 na teol. fak.vo Viedni.
scanne20.jpg
Základy nár. povedomia získal rodinnou výchovou.
V Banskej Bystrici ho ovplyvnila téza prof. literatúry Kocha o slovenčine ako pramatke
slovanských jazykov

, v Rožňave extrémne presadzovanie madarčiny,
podceňovanie Slovákov a ich histórie i
Potrebujeme porozumenie, a to sa nedá dosiahnuť ináč, než dobrým slovom – tvrdil Michal Miloslav Hodža.
220px-Liptovsky_Mikulas_tabula_M_M_Hodza.jpg
Zač. 40. rokov člen redakcie nového ev. Spevníka, do kt. sám prispel
43 pôvodnými piesňami. Ako výborník seniorátneho a dištriktuálnehokonventu ev. cirkvi vystupoval proti rastúcemu madarizačnému tlaku v cirk.a kult. živote.
data_3611.jpg
4388a1.jpg
Nič ľudské mu nebolo cudzie. Aj to môže Hodžu približovať súčasníkovi. Štúrov asketizmus Hodža neprijal, a hoci ako aj on, podporoval zakladanie spolkov triezvosti a sám bol členom jedného, pohárikom dobrého vína nikdy nepohrdol. A na rozdiel od Štúra dokázal ženu milovať aj inou ako platonickou láskou.

V roku 1841 spoznal Hodža ako mladý evanjelicky kňaz dcéru mikulášskeho lekára Kornéliu Kellnerovú. O sedem rokov neskôr, v čase slovenskej revolučnej jari, sa už Hodža staral o rodinu a štyri hladné krky. Možno aj preto bol opatrnejší ako jeho mladší druhovia. Ale zrejme nedostatočne, lebo aj naňho vydali v Uhorsku zatykač.
pamatnik_web.jpg
Keby neurobili nič iné, "len“ osamostatnili slovenčinu a uviedli do života jej spisovnú podobu,
stačilo by to na vstup do siene národnej slávy.

Hodža pri tom urobil z trojice najväčší oblúk, veď ešte pôvodne obhajoval biblickú češtinu
a zastával stanovisko svojho učiteľa Jána Kollára.
Teraz sa musel postaviť proti nemu.
V lete 1843 na schôdzi v Hlbokom a u J. Hollého na Dobrej Vode účastník
porád so Štúrom a Hurbanom o prijatí stredoslovenčiny za základ nového
celonár. spis. jazyka. Na jeho fare v Liptovskom Mikuláši sa 26.-27. 8. 1844
uskutočnila ustanovujúca schôdza celonár. literárno-kult. spolku Tatrín, kt.
akceptovala aj novú spis. slovenčinu; predseda Tatrína, jeho zásluhou sa
Liptovský Mikuláš stal jedným z centier slov. nár. politického a kult. osvetového hnutia.
obrodenie08.jpg
"Alebo bude Slovák pri slovenčine pre všetky literatúry slovanské niečo, alebo pri češtine nebude ani pre Čechov, ani pre seba nič.“
ZN_504_Osobnosti_Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870).jpg
Stál sa oduševneným bojovníkom za slovenčinu, ale aj v zdanlivo čisto jazykových sporoch sa prejavil ako diplomat a politik zmierenia. Nielen s katolíkmi, ktorí presadzovali bernolákovčinu, ale aj vo vzťahu k rôznym skupinám vo vlastných radoch, medzi evanjelikmi.

Jazyková reforma však nebola jediným veľkým počinom štúrovcov. Hodža bol jedným z troch spoluautorov
Žiadosti slovenského národa, 14-bodového dokumentu, ktorý v máji 1848 adresovali cisárovi do Viedne a Uhorskému snemu.

Žiadali v ňom autonómiu pre Slovensko s vlastným snemom, ďalej právo na vlastné školstvo s vyučujúcim jazykom slovenským, ale aj všeobecné volebné právo či slobodu tlače. Uhorská vláda odpovedala vyhlásením stanného práva a zatykačmi.
M-M-HODZA.jpg
Štúr, Hurban a Hodža sa náhle ocitli na čele revolučného hnutia, ktoré sa onedlho chopilo zbraní. Z trojice táto úlohu asi najmenej svedčala Hodžovi, ktorý bol skôr mysliteľom a vizionárom.

"Neúspech senickej výpravy (dobrovoľníkov) zo dňa 26. septembra, keď po boji s maďarskými gardistami bolo na slovenskej strane
14 mŕtvych, precitlivený Hodža nevydržal a ešte v ten deň vo večerných hodinách opustil výpravu,“

Hodžove obavy, že Viedeň sa nakoniec dohodne s Maďarmi na úkor ostatných národností, potvrdil čas. Po revolúcii sa už priateľské vzťahy s Hurbanom a Štúrom neobnovili.Všetci traja sa stiahli z verejného života. Štúr zomrel už o niekoľko rokov po tragickej nehode pri poľovačke.

Hodža sa venoval cirkevným veciam, narobil si však veľa nepriateľov, keď sa postavil proti snahám cirkevnej vrchnosti maďarizovať slovenských evanjelikov. Nasledovalo suspendovanie a zbavenie ho fary.
hodza_web3.jpg
hodza_web2.jpg
Aby uživil rodinu, opakovane žiadal cisára o penziu. Ten mu napokon vyhovel, ale pod podmienkou, že odíde žiť do sliezskeho Těšína a navždy sa zriekne politickej aj cirkevnej činnosti.
Aby uživil rodinu, opakovane žiadal cisára o penziu. Ten mu napokon vyhovel, ale pod podmienkou, že odíde žiť do sliezskeho Těšína a navždy sa zriekne politickej aj cirkevnej činnosti.

Tak sa aj stalo v septembri 1867. O tri roky Hodža v tomto vyhnanstve zomiera
Tam ho aj pochovali. Zo Slovenska okrem najbližších príbuzných bol na pohrebe iba skalický farár s jedným priateľom. A v Národných novinách vyšiel o skone Hodžu len štvorriadkový oznam.
Také bolo vtedy Slovensko zakríknuté.

Hodžove telesné ostatky previezli do Liptovského Mikuláša až o polstoročie, v roku 1922.
220px-Sučany24.JPG
tvorba
1833 – 34 Elegie u hrobu Napoleona; Polonofil; Noc křivdy
1836 Meč krivdy
1845 Ňepi pálenku, to je Ňezabi - kázeň
1847 Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo – brožúra
1848 Hlas k národu slovenskému - proklamácia
1856 Matora – lyricko-epická báseň
1859 Šlabikár
1860 Prvá čítanka pre slovenské ev. a. v. školy
1861 Slavomiersky
1862 Dohovor – brožúra
1863 Protestant proti protestantským uionistům v cirkvi a. v. v Uhřích

Preklady
1845 Šenk pálenčený (Andraščík)

Spisy
1847 Epigenes slovenicus (Slovenský potomok)
1848 Větín o slovenčine
1848 Der Slowak (Slovák)
1866 Unterthänigsten Promemoria über die Kirchlichen Angelengenhaiten in Ungarn bei der Slowaken der ev. lut. Confesions
Reklamy na stránke nedokázem ovplyvniť...sorry!!!
Flag Counter
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one