KUK

KUK

Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
KUK

KUK

Mier, slobodu a spravodlivosť, pre všetkých ľudí na tejto planéte!

muž skutkov
text.gif
Ľudovít Velislav Štúr
Štúr sa usiloval o vydobytie národnej samostatnosti nie len z rodoľúbych a národných pohnútok, ale aj zo sociálno – politických pohnútok. V období Štúrovho života dochádzalo k vyvrcholeniu procesu utvárania samostatného novodobého národa. To však predpokladalo existenciu základných čŕt takéhoto národa. Tieto atribúty ale slovenskému národu zväčša chýbali. Štúrova národná filozofia obsahovala nie len národné otázky, ale aj prvky sociálne, politické, vo svojej podstate demokratické a kapitalistické. Primát svojbytnosti Slovákov v Štúrovom programe logicky vyplýval s postavenia slovenského národa v Uhorsku. Filozofickým základom pre uznanie Slovákov Uhorsku bol Štúrovi Hegel a Herder,konkrétne ich filozofia dejín. Heglove dielo malo na Štúra veľký vplyv, ako to potvrdzuje aj jeho literárne dielo. Štúr sa tejto filozofie na miestach, kde mu vyhovuje, pridŕža takmer doslovne, na iných miestach, keď jej výklad nie je preňho uspokojivý, pretvára ju a prispôsobuje potrebám svojej doby a národa na základe jeho subjektívneho pociťovania. Štúr vidí na základe kmeňového rozčlenenia Slovanov cestu k dosiahnutiu vyššej jednoty. Prijatie slovenského nárečia ako spisovného jazyka však narazilo na kollárovské chápanie kmeňovosti a češtiny ako spisovného jazyka československého kmeňa. Preto bolo dôležité, aby sa zmenil prístup vtedajšieho chápania kmeňovosti a Slováci sa uznali za samostaný národ. Argumenty v prospech tejto zmeny rozpracoval Štúr v článku Hlas k rodákom a v práci Nárečia slovenskô aľebo potreba písaňja v tomto nárečí.Reč a ďalšie atribúty samobytnosti slovenského národa Štúr poukazuje na citové spojenie každého národa so svojím jazykom, pričom ho považuje za prvý produkt národného ducha, za najistejší znak podstaty samobytnosti každého národa. Je to preto, že v jazyku sa zrkadlí duch národa. Jazyk je prejavom samostatnosti a vývojaschopnosti národa, jeho ľudskosti. V ustanovaní spisovného jazyka vidí Štúr aj možnosť odstrániť dávny rozkol Slovákov v reči na bernolákovčinu a češtinu a taktiež rozporov medzi katolíkmi a protestantmi.
Jednou z najcharakteristickejších čŕt štúrovcov je obracanie sa v činnosti na Slovákov, postaviac sa na jeho obranu proti všestrannému útlaku. Pre Štúra bolo dôležité, aby hnutie, ktoré viedol, mohlo komunikovať so slovenským národom ich vlastnou rečou. Pri obrane slovensčiny kastokrát poukazoval práve na tento fakt, že Slováci nerozumejú po česky písaným knihám. Uzákonenie slovenčiny znamenalo uskutočnenie nevyhnutného kroku pri utváraní novodobého slovenského národa. Preto zostane natrvalo veľkou Štúrovou zásluhou. Uzákonenie stredoslovenského nárečia však prinieslo aj ťažkosti. Proti situácii vystúpili najmä čechisti na čele ktorých stál Ján Kollár. Vyčítali Štúrovi, že vniesol medzi Čechov a Slovákov nepokoj. Na tieto argumenty Štúr reagoval najmä v článku Hlas proti hlasom. Je dôvody na uzákonenie spisovnej slovenčiny vôbec nepramenili z nepriateľstva voči čechom, ale zo snahy pomôcť vlastnému národu.Spätosť Štúrovej národnej koncepcie so sociálno – politickým programom
Dosiahnutie slovenskej samobytnosti v spojení s politicko – sociálnym obsahom tohoto procesu bolo jedinou možnou cestou k vytlačeniu konkurencie cudzej, maďarskej vládnucej vrstvy, jej hospodárskej a politickej moci na území obývanom slovenským obyvateľstvom. Uspech boja za samostatnosť bol úzko spätý zo snahou emancipácie hospodárskej, národnej. Štúr sa plne orientoval najmä na roľnícku vrstvy a to z toho dôvodu, že mala najviac čŕt pôvodného národa a bola najväčšou opozíciou voči feudálom. Útok proti poddanskému systému bol priamym útokom proti feudalizmu a Štúr ho tak aj chápal, o čom svedčia jeho články Slovo na čase, Kde leží bieda a Naše nádeje k nastávajúcemu snemu. Štúrove požadavky možno zhrnúť do nekoľkých bodov: 1) zrušenie urbárskej služobnosti. 2) zrušenie tzv. partimoniálneho súd tzv. panských stolíc. 3) umožnenie zastúpenia ľudu v správe tzv. slobodných kráľovských miest a vyčlenenie mestečiek spod právomoci panských stolíc. 4) poskytnutie politických práv ľudu a zrušenie privilégií šľachty.
1815 Uhrovec – 1856 Modra
Obrázok2.png
Obrázok3.png
Obrázok4.png
Obrázok5.jpg
Obrázok6.png
Obrázok9.png
Obrázok1.png
Človek bez svedomia je koža biedna, daromná, národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.
Ludovit_Stur1a.jpg
jj.jpg
images (1).jpg
images (1).jpg
obrazok969547.jpg
a.jpg
images.jpg
Obrázok3.png
j.jpg
5d03b3c0443dfa40439ca3c9f3822021.gif
kuk.jpg
Ludovit_Stur_monument_Levoca.jpg
3-2096d92f5d385ca10795a97ce84c188239a91a0f.jpg
oooo.png
obrodenie04.jpg
xStur_1349.jpg
Obrázok15.png
Obrázok16.png
Obrázok17.png
Obrázok18.png
Obrázok19.png
Obrázok20.png
csr_1467_m.jpg
csr_0482_m.jpg
a (1).jpg
Vedúca osobnosť mladej revolučnej mládeže. Výraznou mierou ovplyvnil dianie a politický život svojej doby. V tom zohrali významnú úlohu jeho Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski.
kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, estetik, pedagóg, básnik a publicista,

bol najvýznamnejšou osobnostou slovenského národného života v pol. 19. stor.,
poslanec uhorského snemu,
autor súčasného slovenského spisovného jazyka,
politik,
jazykovedec,
učiteľ, spisovateľ a novinár

Zaslúžil sa o prebudenie národného povedomia svojich druhov
a stal sa vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia
a celého obdobia slovenskej romantickej literatúry.


Ľudovít Velislav Štúr, syn učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny (rodenej Michalcovej), sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci. Vo svojom rodisku získal základné vzdelanie a od roku 1828 pokračoval v štúdiách na nižšom evanjelickom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ).
Začiatkom roku 1834 prerušil štúdium a pracoval u grófa Zaya ako pisár a dozorca,
aby si zarobil peniaze a mohol ďalej študovať.

Ešte v septembri toho roku sa opäť vrátil na lýceum k čomu dopomohol aj list od Sama Chalupku,
v ktorom ho žiadal, aby sa za každú cenu vrátil na ďalšie štúdiá.

Po absolvovaní dvoch ročníkov v Rábe sa Ľ. Štúr zapísal na evanjelické lýceum do Bratislavy.
Obrázok7.png
Obrázok8.png
Mal vzdelanie z teológie, filozofie, histórie a lingvistiky (náuke o jazykoch)
Prednášal na evanjelickom lýceu ako profesor.
Evanjelické lýceum v Bratislave bolo jedinou vyššou strednou ev. školou v Uhorsku s katedrou reči a literatúry česko-slovenskej,

Prednášky sa viedli v biblickej češtine, keďže táto bola už tri storočia jazykom slovenských evanjelických vzdelancov.
Najmä pre pokročilý vek profesora Palkoviča, ktorý mu nedovoľoval prednášať v stanovenom rozsahu učivo,
založili študenti v roku 1829 Spoločnosť česko-slovenskú.
t.jpg
q.jpg
Na jeseň 1835 sa Štúr stal podpredsedom Spoločnosti
On zobudil zo sna národ svoj
a zoral úhor neúrodný,
ku cti priviedol jazyk rodný
a šiel za rodu spásu v boj.

On padol – ale zvíťazil.

On zomrel – aby večne žil.


To je citát z pamätnej tabule na rodnom dome Štúra v Uhrovci. Ľudovít Štúr prebudil slovenský národ a predstavil nás svetu vlastnou rečou a rečou činov. V jeho rodnom dome je dnes literárne múzeum, ktoré približuje jeho život a dielo.
579-0-ludovit-stur.jpg
. V spoločnosti zdôrazňoval potrebu spisovného jazyka, čím zvyšoval vlastenecké presvedčenie členov.
Na upevnenie národného cítenia organizoval národné výlety na Devín.
Pamätným sa stal výlet 24.4. 1836, kedy prijali viacerí študenti slovanské mená, ktoré im mali pripomínať povinnosti voči národu.
Štúr si dal meno Velislav a stal sa hlavným organizátorom vydania almanachu , kde študenti prezentovali svoju prácu.
V roku 1838 odišiel na univerzitu v Halle, kde sa upevnilo jeho vlastenecké cítenie. Tu sa venoval najmä jazykovede a histórii.
c3.JPG
Obrázok10.png
Po návrate prednášal na bratislavskom lýceu, najmä o slovanskej poézii. Prednášky slúžili na prebudenie národného povedomia mládeže. V roku 1843 sa spolu s Hodžom a Hurbanom rozhodol uzákoniť novú spisovnú slovenčinu. Potrebu novej kodifikácie vysvetlil v dielach Narečja slovenskuo jazyka alebo potreba písaňja v tomto jazyku a náuka reči slovanskej. Ľudovít Štúr podobne ako Anton Bernolák uprednostnil fonetický pravopis, s čím nesúhlasil Hodža. Mäkkosť spoluhlásky sa dôsledne označovala. Ľ. Štúr nepoznal hlásky ľ, y, ä, iu, a nepoznal ani výnimky z rytmického krátenia.
Obrázok11.png
Obrázok12.png
Obrázok4 (1).png
V roku 1845 začal vydávať Slovenskje národňje noviny s prílohou Orol tatranski. Riešil v nich aktuálne hospodárske a politické problémy národa.


V roku 1847 sa stal poslancom Uhorského snemu za mesto Zvolen, kde bojoval za zrušenie poddanstva a za sociálne a národné práva ľudí. Zúčastnil sa spísania Žiadostí slovenského národa.
noviny.jpg
images (2).jpg
aj.jpg
Okrem toho Štúr vydáva vedecké diela, aby obhájil novú spisovnú slovenčinu: Nárečia slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej.
Obrázok13.png
Obrázok14.jpg
Maďarská vláda vydala na vodcov slovenského národa zatykač a Ľ. Štúr utiekol do Čiech, tu sa zúčastnil na Slovanskom zjazde v Prahe a neúspešne presadzoval myšlienku vytvorenia všeslovanského zväzu.Po zjazde odišli Štúr a Hurban do Viedne aby tu politicky pripravili povstanie, ustanovila sa Slovenská národná rada a Štúr, Hurban a Hodža boli jej politickými vodcami.
w.jpg
19. septembra 1848 zasadala v Myjave prvá Slovenská národná rada.

Po revolúcii 1848-1849 sa vrátil Štúr do Modry, kde žil pod policajným dozorom. Od roku 1853 pripravoval dielo Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré vyšlo po jeho smrti v Rusku (Moskva 1867, Petrohrad 1909) a v Bratislave (1931).
3stur.jpg
aa.jpg
Životnou láskou Ľudovíta Štúra bola Adela Ostrolúcka. Bola to veľmi vzdelaná šľachtičná.
S Ľudovítom sa stretávala u strýka v Zemianskom Podhradí.
Cez ňu a ich vzťah je vidieť Štúrova mravná sila.

V mene práce pre národ, v mene lásky k slovenskému ľudu priniesol obete
g.jpg
Adela Ostrolúcka chápala Ľudovíta, vedela, že trpí ako ona a obdivovala jeho silu, ktorá mu umožňovala vzdorovať neprajnému osudu. Zomrela na týfus v marci 1853. „Cez tento hrob sa už neprenesiem“,povedal nad jej hrobom Ľudovít a boli to prvé i posledné slová, ktorými nahlas vyjadril svoj vzťah k tejto žene. Kaštieľ šľachtickej rodiny Ostrolúckych stojí dodnes v Ostrej Lúke.
3-520ec48bc1b5727ef3734b4245974a974f39ddb9.jpg
csr_0894_v.jpg
Potom sa utiahol do ústrania.Ľudovít Štúr zomrel 12.1.1856 v Modre na následky zranenia na poľovačke. Je pochovaný na modranskom cintoríne.
KompletnýNáhrobnýAreálb1.jpg
p.png
pp.png
Reklamy na stránke nedokázem ovplyvniť...sorry!!!
Flag Counter
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one