KUK

KUK

Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
KUK

KUK

Mier, slobodu a spravodlivosť, pre všetkých ľudí na tejto planéte!

pseudonymy Slavomil F. Kořennatý, Ľudovít Pavlovič, M. z Bohuslavíc, M.
text (3).gif
19. marec 1817, Beckov – † 21. február 1888, Hlboké
- básnik, prozaik, publicista, lit. kritik, organizátor kultúrneho a národného života, redaktor a vydavateľ
- nar. sa v rodine evanjelického farára

bol prvý predseda Slovenskej národnej rady,
slovenský spisovateľ, novinár,
politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia,
evanjelický kňaz
a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 – 1849.

Pôvodne bol stúpenec Jána Kollára, neskôr Ľudovíta Štúra.
Je po ňom pomenovaná planétka (3730) Hurban.


Narodil sa v Beckove v rodine evanjelického farára.

Počas štúdií na bratislavskom lýceu patril k najaktívnejším čleom Spoločnosti česko-slovanskej.

Na výlete štútrovskej mládeže na Devín (1836) prijal slovanské meno Miloslav,
ktoré dôsledne používal po celý život.
1826-30 študoval na mestskej škole v
Trenčíne, 1830-40 na ev. lýceu v Bratislave, 1840 vysvätený za kňaza,
1860 PhDr., ThDr. h. c.
K-4a_34.jpg
Po ukončení teológie 1840-43 sa stal ev.kaplánom na Brezovej pod Bradlom, od 1843 farár v Hlbokom,
1866 superintendent slov. ev. patentálnej cirkv, kde pôsobil až do smrti.Od polovice 1835 sa pod osobným vplyvom Štúrovým začlenil do národnobuditeľskej, literárnej a kult.-organizačnej činnosti bratislavskej slov. mládeže; so Štúrom najaktívnejší člen Spoločnosti čes.-slovanskej a po jej zrušení Ústavu reči a literatúry čs.
Na stretnutí štúrovskej mládeže
24. 4. 1836 na Devíne prijal slovanské meno Miloslav. R. 1837-40 člen a
popredný aktivista tajného národnodemokratického mladoslov. spolku
Vzájomnosť.

Jeho básnické prvotiny zo študentských rokov publikované
sčasti v Hronke a v pražských Kvetoch odrážajú nár. a slovanské povedomie,
ale aj ostrú iróniu proti prospechárstvu, odrodilstvu a konzervativizmu.
R. 1839 podnikol vzájomnostnú cestu do čes. krajín, kt. literárne spracoval v nár. a slovansky angažovanej reportáži Cesta Slováka k bratrům slovanským na Moravě a v Čechách. Stúpenec idey slovanskej vzájomnosti a čs. kmeňovitosti
1837 vystúpil s tézou o kmeňovej svojbytnosti
Slovákov
a ideovo výrazne prispel aj k pokrokovej
antifeudálnej angažovanosti
bratislavského centra mladej štúrovskej generácie preberajúcej vedenie
slov. národnoobrodenského
a národnoobranného hnutia.
Túto spoločenskú angažovanosť znásobil v 40. rokoch: jeho pôsobením na Brezovej pod Bradlom a v Hlbokom sa podjavorinský kraj stal hl. centrom slov. burž. nár. a antifeudálneho hnutia i jeho literárnych, kult. spoločenskoemancipačných výbojov. Jeden z hl. organizátorov odporu proti maďarizačným tlakom v ev. cirkvi, spoluautor petície slov. evanjelikov
na obranu nár. práv (Prestolný prosbopis).
R. 1842 začal v Hlbokom vydávať literárny almanach Nitra, na jeho fare
sa v júli 1843 uskutočnili porady so Štúrom a Hodžom o prijatí
stredoslovenčiny za základ nového celonár. spis. jazyka Slovákov,
al neho vyšiel hl. impulz na prekonanie jazykového rozkolu v slov.
národnoobrodenskom hnutí. Prvý ocenil prínos a význam bernolákovcov
v kodifikácii slovenčiny ako nár. spis. jazyka.


Počas burž. revolúcie 1848-49 hl. organizátor a programatik slov.
národnorev. a národnooslobodzovacieho hnutia. Marcové konštitučné
prevraty privítal rev.-mobilizujúcou básňou Bije zvon slobody! Na jeho
fare sa 18. 3. 1848 uskutočnila porada slov. národovcov, na kt. vznikol
plán národnorev. mítingov v krajoch Slov. s cieľom vypracovať na základe
požiadaviek Ľudu z jednotlivých regiónov celonár. rev. prog-ram. Na jeho
propagovanie napísal a v apríli vydal revolučný ohlas Bratia Slováci! V
podjavorinskom kraji rozvinul rozsiahlu rev. agi tačnú činnosť, kt. vyvrcholila
vo veľkom národnorev. Pud. mítingu na Brezovej pod Bradlom 28.4. 1848, kde vyhlásili regionálny nár. program tzv. Nitrianske žiadosti s hlbokou nár.demokratickou a soc. náplňou.eď na pokyn peštianskej vlády úrady vydali na neho zatykač, odišiel do čes. krajín. Na Slovanskom zjazde v Prahe sa zasadzoval za riešenie štátoprávneho postavenia slovanských a i. národov habsburskej
monarchie na princípoch demokratickej rovnosti a ústavnosti.
Počas pražského júnového povstania sa zúčastnil v bojoch na barikádach. Po jeho potlačení odišiel so Štúrom do Chorvátska, Srbska a medzi sriemskych Srbov, kde organizoval podporu slov. národnooslobodzovaciemu boju
a zúčastnil sa na prípravách ozbrojeného povstania. V septembri 1848
predseda prvého slov. národnopolitického orgánu, SNR a vedúca osobnosť
slov. povstania v podjavorinskom kraji.

Od jesene 1848 do leta 1849 jeden
z organizátorov a politických vodcov slov. dobrovoľníkov bojujúcich s
podporou a účasťou Čechov na strane cisárskych armád. Spolu so Štúrom
iniciátor a koncipient dokumentov nastoľujúcich požiadavky štátoprávneho
riešenia slov. otázky v konšti-tučnej monarchii, ako aj petícií na obranu soc.
a hospodárskych záujmov slov. ľudu predkladaných 1849 panovníkovi a
vládnym úradom. Odporcami z mad. vládnúceho tábora a po víťazstve
kontrarev. v Rakúsku i niekt. predstaviteľmi rakúskej vládnej moci
postavený pod policajný dozor a odstavený z politického života.
Za prácu Náuka náboženství kresťanského mu univerzita v Lipsku udelila doktorát filozofie. Po páde Bachovho absolutizmu
koncom 50. rokov sa znovu začal verejne angažovať národnopoliticky, ako aj literárne; po česky napísal a vydal svoju najrozsiahlejšiu prózu Gottšalk.
Na pozadí starej slovanskej hist. látky reagoval na národnopolitické a etické problémy doby, tento ciel však oslabil utilitárnym narábaním s hist. témou i jej prlišným teol. ohraničením. Údernejšie reagoval na
vnútropolitické premeny v monarchii zbierkou básní Piesne nateraz, v kt. vyjadril nádej na liberalizáciu pomerov a na maď. - slov. zmierenie.Na zmenu vnútropolitickej situácie ako prvý zo Slovákov reagoval vypracovaním memoranda slov. požiadaviek, kt. zač. februára 1861 odovzdal Min. vnútra vo Viedni. Žiadal v ňom vyčleniť slov. nár. územie z hist. Uhorska,
zaradiť ho do sústavy ostatných autonómnych či federálnych jednotiek ríše; pod názvom Slovensko ho mala vo vnútorných záležitostiach riadiť autonómna nár. vláda a snem.
Po neúspechu slov. memorandových akcií sa angažoval v cirk.
politických zápasoch v Uhorsku za uvedenie protestantského patentu z
1859 do života. Na podporu slov. patentálnych ev. cirkví a proti uh.
protestantským autonomistom vydával 1863-75 bojovný časopis Cirk. listy.
Seriálom článkov Pravdivé slovo a Čomu nás učia
dejiny (Pešťbudínske vedomosti, 1868-69) zo slov. politikov najostrejšie
vystúpil proti princípom rak.-mad'. vyrovnania a uh. národnostného zákona
( 1868), za čo ho na pol roka uväznili vo Vacove a odsúdili na pokutu 400
zlatých. V článku Čomu nás učia dejiny precízne rozviedol definíciu
svojbytnosti slov. národa. R. 1875 ho odsúdili .na 3 mesiace väzenia
za politický článok v Cirk. listoch. Na protest proti zatvoreniu slov.
patronátnych gymnázií a MS i zostreniu nár. útlaku
V závere života rekapituloval spomienky na vrcholnú fázu národnoobrodenskej a národnorev. aktivity štúrovskej generácie spra-covaním rozsiahleho životopisu Ľudovíta Štúra a hist. pojednania o slov. povstaní 1848 Rozpomienky, kt. na pokračovanie uverejňovali Slov. pohľady 1881-87.pohybu, spoločenských úloh doby vedel nielen povýšiť na ideál, ale ho i programovo stvárniť, a najmä brániť a presadzovať.
Autorita jeho osobnosti presiahla hranice vlastného národa, nepriateľská propaganda aj historiografia ho vyhlasovala
za vlastizradcu, zapredanca reakcie, kom. agitátora, panslavistického vezíra, "divého Hurbana", "divého Slováka" a i.
R. 1892 mu postavili
na hrobe z verejných zbierok pomník, na odhalení kt. uh. úrady však
zakázali prístup nielen širšej verejnosti, ale i jeho vdove a synovi.

Literárne dielo:
Poézia:
1837 – Žalospěv na smrt Jana Volka (uverejnené v Hronke)
1842 – Osudové Nitry, báseň
1861 – Piesne nateraz, básnická zbierka
1930 – Básně a písně českolovenské, básnická zbierka
Chlebář, báseň
Odhlasy Slovomila Kořennatého, báseň

Próza:
1841 – Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách – cestopisná reportáž z vlastnej cesty po českých zemiach
1842 – Svadba krále velkomoravského
1844 – Prítomnosť a obrazy zo života tatranského
1844 – Prechádzky po považskom svete
1845 – Svatoplukovci: aneb Pád říše Velkomoravské
1861 – Gottšalk
1846 – Olejkár – historická povesť z počiatku 14. storočia
1846 – Rázmocký kúpeľ – Hurban je pravdepodobným autorom, vyšlo v Orli tatranskom
1847 – Korytnické poháriky
1847 – Od Silvestra do Troch kráľov
1853 – Slovenskí žiaci

Výbery:
1954 – Od Silvestra do Troch kráľov
1956 – Obrazy zo života
1983 – Dielo I a II


Literárno-historické práce:
1851 – Karel Štúr
1852 – Pán Daniel Lichard jako mstitel smrti Kollárovej
1877 – Viliam Pauliny-Tóth a jeho doba
1928/1944 – Ľudovít Štúr I – IV
1959 – Ľudovít Štúr - Rozpomienky na revolučné roky 1848/1849
Spisy:
Slovo o spolkoch miernosti a školách nedeľných, ľudovovýchovný spis
1972 – Slovensko a jeho život literárny
1973 – Životopisy a články
1975 – Od Silvestra do Troch kráľov
1975 – Svadba kráľa veľkomoravského
1976 – Slovenskí žiaci

Cirkevno-historické práce:
1846 – Unia čili spojení lutheranů s kalviny v Uhrách
1846 – Zněuctění památky Dra Martiha Luthera
1855 – Nauka náboženství křesťanského
1860 – Cirkevní světlo ve tmách času přítomného
1861 – Cirkev evanjelicko-lutheránska v jejich vnitřních živlech a bojích na světe, dielo, za ktoré získal doktorát z teológie na lipskej univerzite
1861 – Die Kirchenparteien und die Kirche
1863 – Svědectví pravdy sedmi starších cirkve ev. a v. Něm. lupčanské
1864 – Sedm hromů
1868 – Dra Martina Luthera malý katechizmus
1873 – O vývině řádneho manželstva a jako se zásadně chovati má cirkev evanjelicko-luteránska v krajine, v které je platný rychářsky sobáš?
1890 – Slovo páně zustáva na věky

Vydavateľská činnosť:
V roku 1842 začal vydávať almanach Nitra. Ten mal poskytovať priestor slovenským autorom a vyšiel v rokoch 1842, 1844, 1846 – 1847, 1853, 1876 – 1877. Jeho prvé číslo vyšlo ešte v biblickej češtine, no už od druhého čísla v roku 1844 začal vychádzať v novej spisovnej slovenčine a bol jej hlavným propagátorom. Na podporu literárnoestetických, kultúrnych a vedeckých zámerov svojej generácie začal v roku 1846 vydávať už v novej spisovnej slovenčine časopis Slovenské pohľady na vedy, umenia a literatúru. Tu okrem literárnych a kultúrno-osvetových článkov tiež publikoval články brániace štúrovskú slovenčinu a taktiež rozsiahlu štúdiu Slovensko a jeho život literárny, ktorá tvorí základný kameň modernej slovenskej literárnej historiografie. Časopis pod jeho vedením vyšiel v rokoch 1846 – 1847 a v roku 1851. Okrem toho vydával i ďalšie periodiká, zväčša cirkevného rázu: Cirkevné listy (1863 – 1874), Listy missionárske (1867 – 1869) a Stráž na Sione (1871 – 1872).
Pamiatky:
Hurbanova socha v ŽilineV roku 1948 bolo malé mestečko Stará Ďala premenované na Hurbanovo. Hurbanove meno sa objavilo aj ako názov ulíc a námestí v mnohých slovenských, ale i českých mestách a dedinách. V Hlbokom sa nachádza jeho náhrobný pomník a pamätník na cintoríne (autor Dušan Jurkovič, 1848), pamätný dom (evanjelická fara) a socha. Jeho pomník sa nachádza i v Novom Meste nad Váhom (autor J. Pospíšil, 1928) a pamätné tabule sa nachádzajú i v Beckove a Brezovej pod Bradlom. Monumentálny pamätník s jazdeckou sochou bol postavený v Žiline (autor L. Berák, 2006). Jeho literárna pozostalosť sa stala súčasťou Literárneho archívu Matice slovenskej. Jeho osobnosť sa stala námetom pre mnohé historické literárne diela a divadelné či televízne hry.
xIMG_3946.jpg
Reklamy na stránke nedokázem ovplyvniť...sorry!!!
Flag Counter
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one