KUK

KUK

Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
KUK

KUK

Mier, slobodu a spravodlivosť, pre všetkých ľudí na tejto planéte!

text (11).gif
Konfucianizmus je čínske náboženstvo, ktoré preniklo i do oblastí, ktoré si Čína podmanila ( napr. Japonsko ).
Toto staré čínske náboženstvo založil čínsky filozof Konfucius Mencius Sün-C´ ( 551-479 pred Kr. ) a jeho učenie sa stalo základom kultúrneho vývoja Číny.

Jeho názory, ktoré sú poznačené pragatizmom a sociálnym cítením, kladú dôraz na morálku, na úsilie vniesť pravdu do každodenného správania človeka, osobitne vladára. Politický chaos čias sa mu javil ako morálna kríza, ktorá sa dá odstrániť prísnou etikou.
konfucius.jpg
Konfucius žil v kniežatstve Lu a pokladal sa za člena feudálnej spoločnosti. Svoje učenie nerozvíjal podľa pravidiel logiky, ale formou dialógu so žiakmi. bol najslávnejší mysliteľ, politik a štátnik a sociálny filozof Číny, ktorého učenie a filozofia hlboko ovplyvnili život a myslenie Východnej Ázie.
Konfucius nevytvoril žiadny ucelený systém logiky, etiky či metafyziky, jeho náuka je súborom morálnych zásad a princípov správania, pričom v popredí jeho záujmu bol predovšetkým človek. Učil, že základom pevnej morálky môže byť každému dosiahnuteľné triezve poznanie. Neuznával dedenie šľachtického stavu, tvrdil, že do tohoto stavu sa človek dostáva prostredníctvom zdokonaľovania svojho charakteru.
Konfucius utvoril systém cností:
nezištnosť
úctivosť
zdvorilosť
vernosť rodine i vládcovi
Tieto cnosti sú sily, ktoré väčšmi ovplyvňujú ostatných ako niečí nátlak. Konfuciovo učenie sa týka tohto sveta a hovorí:
„ Ako by sa mohla ospravedlniť služba duchom, predtým než sa poslúži žijúcim ľuďom? “
Jeho názory, ktoré sú poznačené pragatizmom a sociálnym cítením, kladú dôraz na morálku, na úsilie vniesť pravdu do každodenného správania človeka, osobitne vladára. Politický chaos čias sa mu javil ako morálna kríza, ktorá sa dá odstrániť prísnou etikou. Základom spoločnosti mal byť disciplinovaný človek v hierarchicky usporiadanej rodine. Základom rozumnej spoločnosti podľa Konfucia je poslušnosť detí voči rodičom a poslušnosť ženy voči mužovi. Konfucius žiadal od moci, aby kontrolovala svoju úprimnosť, poslušnosť a dobré mravy. Konzervativizmus jeho učenia ovplyvnil celé dejiny Číny. Z veľkej časti bola následkom jeho učenia aj stáročná závislosť ženy v hierarchii čínskej spoločnosti.

Čínsky cisár Čchin Š´-chuang-ti panujúci od roku 221 pred Kr. sa snažil upevniť si moc. V boji proti feudálnej tradícii nechal spáliť Konfuciove rukopisy. Cisár zničil vazalstvo a lénny systém. Proti nemu sa postavila vzdelaná vrstva, ktorá využívala ako argumenty poznatky za starých spisov, predovšetkým Konfuciových. Ich výkladom protestovala proti spoločenskému poriadku, ktorý nastolil cisár Čchin. Ten zhabal knihy v skromnom vlastníctve a spálil ich. Tí, ktorí bránili Konfuciovo učenie boli buď popravní, alebo poslaní stavať Veľký múr.
Konfucius hovorieval: "Netrápme sa, že nemáme žiadny úrad, ale starajme sa, aby sme boli schopní ho zastávať. Netrápme sa tým, že nie sme slávni, ale snažme sa, aby sme boli hodní slávy."
Po päťročnom zastávaní posledne spomenutých funkcií, vyjadril svoj nesúhlas s vtedajším vládnutím aristokracie a 13 rokov putoval svetom obklopený svojimi žiakmi, ktorí mu podľa svojich možností platili. Tri roky pred smrťou bol s úctou povolaný naspäť do vlasti, kde sa venoval zhromažďovaniu a vydávaniu starých písomných pamiatok. Zomrel roku 479 pred našim letopočtom.
Okrem vypracovania vlastnej filozofie, má Konfucius veľkú zásluhu na zachovaní najstaršej čínskej kultúry, ktorú spísal do šiestich kanonických kníh:
I-ťing - veštecká kniha premien.
Je to pravdepodobne najstarší zachovaný dokument filozofického myslenia. Podľa tradície je jej autorom istý cisár, ktorý žil a vládol takmer 3000 rokov pred našim letopočtom. Konfucius ju znova vydal a napísal k nej komentár. Jadrom tejto knihy je osem tzv. trigramov, tj. znakov zložených z troch plných alebo prerušovaných čiar. Každý trigram znázorňuje určitú prírodnú silu a zároveň symbolizuje nejaký element ľudského života. Táto zvláštna kniha ponecháva veľmi široké pole výkladu znakov. Číňania, ktorí knihu používajú na veštenie budúcnosti, ju považujú za kompendium (stručný prehľad) najhlbšej pravdy, ktorá sa však ukáže len tomu, kto sa vžil do sveta týchto symbolov a naučil sa rozumieť ich skrytému zmyslu. Európski znalci čínskej kultúry o tejto knihe vždy hovorili s najväčším obdivom ako o vešteckom diele, ktoré toho kto v ňom vie čítať nikdy nesklame.
Š'-ťing - kniha piesní.
Obsahuje 300 spevov z pôvodných asi 3000. Popri ľudových piesňach o prírode a láske tu nájdeme aj obetné spevy a politicky zamerané piesne.
Šu-ting - kniha dokumentov.
Je to obsiahly súbor dokumentov najrôznejšieho druhu pochádzajúcich z 2000 rokov čínskych dejín až do doby Konfucia. Najčastejšie sa tu nachádzajú zákony a výnosy rôznych vládcov.
Čchun-čchiou - jar a jeseň.
Je to kronika štátu Lu v rokoch 722 až 479 pred našim letopočtom.
J(e-ťing - kniha o hudbe.
Túto knihu nepoznáme, lebo sa nezachovala
Li-ťing - kniha obradov.
Je najrozsiahlejšou z týchto kníh. Zaoberá sa predpismi etiky, mravov a zvykov.
Ako mnoho iných učiteľov ľudstva aj Konfucius vyučoval ústne. Jeho myšlienky poznáme len z diel, ktoré vydali jeho žiaci, alebo dokonca žiaci jeho žiakov. Konfuciova filozofia je spísaná v tzv. "klasických knihách":
Lun-j( - kniha, ktorá obsahuje Konfuciove rozpravy. Ta-s(e - kniha s Konfuciovými výrokmi.
V týchto dvoch knihách je zachytený Konfuciov cieľ - aby sa človek stal ť(n-c. Ť(n-c je vznešený človek najvyšších mravných kvalít. Takýto človek netrpí tým, že nie je uznávaný, že ho nikto nepozná, ale trpí vlastnou neschopnosťou. Starosti mu nerobí to, že ho nepoznajú ľudia, ale to že on nepozná ľudí. Za najvyššie šťastie považoval Konfucius komunikáciu s priateľmi a možnosť usadiť sa tam, kde sú ľudia k sebe dobrí.
Čung Jung - táto kniha obsahuje Náuku o strede, ktorej autorom je Konfuciov vnuk. Ku svojim výkladom priebežne uvádza aj výroky "majstra".
Konfucia môžeme pokladať za agnostika, lebo keď sa ho jeho žiak opýtal na to, ako slúžiť duchom a na smrť, Konfucius odpovedal: "Keď ani nevieme ako máme slúžiť ľuďom, ako by sme mohli vedieť ako slúžiť duchom. Keď nevieme nič o živote, ako môžeme vedieť niečo o smrti."

"žen"

je ústrednou kategóriou
Povýšili ho na základný kozmický, ba priamo ontologický princíp. Preloženie slova "žen" do európskych jazykov je problematické. Väčšinou sa prekladá ako humánnosť, ľudskosť, mať ľudské srdce, pravá človečenskosť, láska a pod.
Najväčšej úcty sa medzi Konfuciovými žiakmi dostalo Menciovi - Meng-c'. Mencius žil od roku 371 do roku 289 pred našim letopočtom. Pokúsil sa dať konfucianizmu psychologický základ tým, že vypracoval konkrétnu teóriu ľudskej povahy. Podľa Mencia je človek vo svojej podstate dobrý. Hovorieval, že "Ľudská prirodzenosť smeruje k dobru ako voda tečie dolu." Ak sa ľudia tak nechovajú, tak to musí byť chybou vonkajších podmienok .

Opačný názor na človeka mal S(n-c'. Tvrdil, že "Prirodzenosť človeka je zlá a všetko dobré v nej je iba vypestované." ľudská povaha sa podľa neho rodí so sklonom k osobnému prospechu a so sklonom k mámeniu zmyslov opojnou hudbou a ženskými pôvabmi.
"V pätnástich rokoch sa môj duch zaoberal štúdiom. V tridsiatke som nadobudol pevné názory. V štyridsiatke som prestal pochybovať. V päťdesiatke som poznal vôľu nebies. V šesťdesiatke bolo moje ucho spoľahlivým nástrojom na prijímanie právd. V sedemdesiatich môžem nasledovať túžby môjho srdca bez toho, aby som porušoval akékoľvek pravidlá." Konfucius zomrel ako 73 ročný vo svojom rodisku Čchüfu.
Reklamy na stránke nedokázem ovplyvniť...sorry!!!
Flag Counter
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one