KUK

KUK

Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
KUK

KUK

Mier, slobodu a spravodlivosť, pre všetkých ľudí na tejto planéte!

Charakteristické znaky JUDAIZMU
images (8).jpg
images (11).jpg
TwelveTribesMezuza.jpg
images (4).jpg
talith.png
Cicit a Talit (z hebrejčiny strapce a modlitebný šál)
už nie sú až také všeobecne známe židovské symboly a viažu sa skôr k náboženským povinnostiam. Dôležité sú najmä strapce, ktoré majú byť trvalou pripomienkou na prikázania a ich nosenie prikazuje Tóra Num 15:38-40. V prikázaní sa spomína aj modrá, alebo tyrkysová niť (techeilet), ktorá má byť súčasťou strapca, no dnes sú strapce väčšinou iba biele. Viazanie uzlov na cicit sa riadi komplikovanou procedúrou, ktorá má náboženský a numerický význam. Keďže prikázanie nosiť cicit sa vzťahuje len na odev štvorhranného tvaru, umiestňujú sa cicit na talit, ktorý má presne takýto tvar. Môže byť vyrobený z akejkoľvek látky, okrem kombinácie vlny s ľanom, ktorá je pre Židov všeobecne zakázaná.
Samotný talit nemá žiaden špeciálny náboženský význam. Jeho úlohou je prichytenie cicit. Talit s cicit sa nosí spolu s tefilin počas rannej modlitby. Ortodoxní Židia nosia kratší talit tzv. talit katan pod odevom celý deň, aby pripomienka prikázaní bola nepretržitá.
tefilin1.gif
Tefilin sa niekedy prekladá ako fylaktéria, čo tomu, kto tefilin nepozná, veľmi nepomôže a navyše to nie je ani presný preklad. Pôvod slova tefilin je odvodený z rovnakého slovného koreňa, ako má hebrejské slovo tefila, znamenajúce modlitba. Šema prikazuje pripevniť si slová prikázania na ruku a medzi oči a priväzovaním si tefilin pri modlitbe toto prikázanie plníme. Tefilin sú malé kožené schránky, v ktorých sú uložené časti zvitkov Tóry. Upevňujú sa na ruku a čelo koženými remienkami podľa presne stanoveného postupu. Podobne ako zvitky v mezuze, aj v tefilin musia byť ručne napísané špeciálnym typom písma.
Obrázok1.gif
Tišri
Chešvan
Kislev
Tevet
Ševat
Adar
Nisan
Ijar
Sivan
Tamuz
Av
Elul
september, október
október, november
november, december
december, január
január, február
február, marec
marec, apríl
apríl, máj
máj, jún
jún, júl
júl, august
august, september
Židovský kalendár je lunárny, riadi sa fázami Mesiaca. Židovský kalendárny rok má zvyčajne 12 mesiacov po 29 dní alebo 30 dní. Spolu je to 354 dní, tz., že diferencia oproti slnečnému roku je o niečo väčšia ako 11 dní. Za 19 rokov to predstavuje 210 dní= 7 mesiacov. A týchto 7 mesiacov pridávame 7x počas 19 rokov do kalendára formou 13.ho mesiaca, kt. pripojíme za mesiac Adar. Rok s 13 mesiacmi označujeme ako Ibbur
Trinásť článkov židovskej viery (dogiem) podľa Maimonida (židovský filozof 18. st)
1. Boh je jediný.
2. Boh je existuje, jeho bytie nie je ohraničené časom.
3. Boh je netelesný.
4. Boh je pôvodcom všetkého.
5. Modliť sa možno jedine k Bohu.
6. Boh sa zjavil.
7. Mojžiš je najväčší z prorokov.
8. Mojžiš získal celú Tóru - tak ako ju máme dnes - na Sinaji od Boha.
9. Tóra je nezmeniteľná.
10. Boh pozná myšlienky a skutky všetkých ľudí.
11. Boh je nanajvýš spravodlivý: odmeňuje tých, ktorí dodržiavajú jeho prikázania a trestá tých, ktorí ich prestupujú.
12. Raz sa nepochybne uskutoční príchod Mesiáša.
13. Mŕtvi budú vzkriesení.
Sviatky
ROŠ HA-ŠANA
- nový rok; sviatok židovský, kt. sa slávi prvý deň siedmeho mesiaca. Oslava trvá dva dni. Nový rok je dňom zúčtovania za všetky skutky predchádzajuceho roka. Podstatou sviatku je duchovné znovuzrodenie. Podľa rabínskej tradicíe bol počas Roš hašanu stvorený svet.
JOM KIPUR
– (Dlhý deň), najväčší židovský sviatok, najslávnostnejší deň v judaistickom kalendári, známy je tiež ako pôstny deň, deň zmierenia alebo sobota sobôt. Pripadá na 10. deň mesiaca tišri. Pôst sa drží od západu slnka do zotmenia nasledujúceho dňa. Zakazuje sa jesť, piť, súložiť, používať kozmetické a toaletné prípravky, nosiť koženú obuv, kúpať sa a vykonávať akúkoľvek prácu. Deň sa venuje individuálnemu a verejnému vyznaniu hriechov a pokániu. Je zvykom požiadať o odpustenie osoby, ktorú niekto urazil. V časoch existencie chrámu v Jeruzaleme sa na obrade obetoval za kňaza býk a za izraelský ľud 2 capy. Synagogálnej bohoslužbe predchádza vyhlásenie o zrušení neuvážených sľubov medzi Hospodinom a človekom. Jom Kipur sa končí modlitbou, pri ktorej sa trúbi na baraní roh.
images (9).jpg
SABAT
211382552750005_left.jpg
– (odpočinutie). Zo všetkých sviatkov požíva najväčšiu úctu sobota - sabat. Sobotný deň je najvýznamnejším sviatkom a najdôležitejším dňom týždňa, patrí k základným prejavom židovskej viery. Je to siedmy deň týždňa a stvorenia, deň prikázaný na odpočinok ako pripomienka toho, že Boh odpočíval, keď stvoríl svet, ale tiež pripomienka vyslobodenia z egyptského otroctva. Prípravy na sobotu sú zjavné už v piatok popoludní. Všetky druhy aktivít, práca, obchod, vyučovanie, domáce práce a pod. sa nevykonávali. Posledný čas pred začiatkom soboty, teda v piatok
popoludní, navštevovali Židia rituálny kúpeľ - mikve, aby mohli privítať sobotu v telesnej čistote a podľa možnosti vo sviatočnom oblečení. Židovská sobota je zhrnutím celého náboženského zmýšľania a odráža všetky jeho podstatné črty. Tomu zodpovedá aj veľký počet príkazov a nariadení vzťahujúcich sa na sobotný deň. Pre rannú sabatovú bohoslužbu je charakteristické prečítanie zo zvitku Tóry.
PESACH
- prvý z troch židovských sviatkov, počas ktorého pútnici prichádzali do Jeruzalema aby v chráme obetovali prvotiny. Slávi sa v jarnom mesiaci nia (marec - april) a preto sa nazýva aj sviatkom jari. Jeho pôvodný roľnícky charakter bol historizovaní a sviatok sa stal pripomienkou vyslobodenia Židov z egyptského otroctva. Peach sa začína domácim obradom nazývaným seder, v tomto čase sa je maces. V synagóge sa prečíta Pieseň piesní, ktorá sa chápe ako vyjadrenie Božej lásky k Izraelu.
images (7).jpg
CHANUKA
- zasvätenie; 8-dňový židovský sviatok slávený v decembri. Je označovaná aj ako sviatok svetiel. Je to pôvodne oslava víťazstva Židov vedených Makabejcami nad vojskami Antiocha IV. Epifana (znovu zasvätenie chrámu a vznik samotného židovského štátu). Neskôr sa Chanuka spojila s legendou o nájdenom džbániku s čistým olejom: množstvo oleja potrebného na chrámovú lampu na jednu noc vystačilo na celých 8 dní. Charakteristický postupným zapaľovaním osemramenného svietnika (chanukija).
OBRIEZKA (obrad brit mila)
– chirurgické ostránenie predkožky. Vykonáva sa z náboženských a hygienických dôvodov. Jedným z najčastejších zdravotných dôvodov obriezky je fimóza. Základný obrad, určujúci príslušnosť muža k židovskému náboženstvu je vonkajším symbolom zmluvy medzi Bohom a Židmi, ktorých si Boh vyvolil za svoj národ. Robí sa spravidla v 8 deň
zide14.6..jpg
po narodení dieťaťa. Nevykonanie rituálu obriezky je ťažké previnenie a má za následok vylúčenie zo spoločenstva s Bohom.
Podľa židovských pravidiel je chlapec považovaný za dieťa do 13-eho roku života, nasleduje obrad bar micva (syn zákona) po ktorom sa chlapec považuje za dospelého. Tento obrad sa koná v synagóge, chlapec prednesie reč, v ktorom ďakuje svojim rodinám za výchovu, potom je predvolaný k Tóre ako dospelý.
Židovská svadba sa odohráva podľa rituálneho zvyku. Súčasťou je spísanie svadobnej zmluvy (ketuba). Svadba nie je viazaná na synagógu. Podľa židovského chápania je prípadný rozvod pomerne jednoduchý.

Poslednou zástavkou človeka na zemi je pohreb. Židovský pohreb sa vyznačuje jednoduchosťou. Nepochováva sa v sobotu ani vo sviatok. Smútok sa dodržiava spolu 37 dní.
Reklamy na stránke nedokázem ovplyvniť...sorry!!!
Flag Counter
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one