KUK

KUK

Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
KUK

KUK

Mier, slobodu a spravodlivosť, pre všetkých ľudí na tejto planéte!

text (6).gif
Obrázok5.png
Judaizmus alebo židovstvo je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických náboženstiev
images.jpg
Dnes sa k judaizmu hlási približne 15 miliónov veriacich
images (1).jpg
Pre judaizmus je charakteristické, že jeho prívrženci sa považujú za členov jedného židovského národa, zatiaľ čo prívrženci ostatných náboženstiev sú spravidla príslušníkmi rozličných národov.
Judaizmus preto býva nazývaný aj židovské náboženstvo a je veľmi úzko spätý s dejinami, kultúrou a tradíciou Židov.
Židia majú svoj vlastný štát – Izrael, ktorý vznikol v r. 1948.
Základné črty náboženstva:
Židovská viera ja prísne monoteistická. Uznáva len jediného Boha – Jahve. Židovstvo verí v nesmrteľnosť ľudskej duše. Človek má slobodnú vôľu, môže rozhodovať o svojom konaní, môže konať dobro alebo zlo. Ako návod na rozlíšenia dobra a zla slúži Tóra, ktorú Hospodin ponúkol všetkým národom. Prijal ju však len židovský národ a uzavrel s Hospodinom zmluvu, ktorá vyžaduje dodržiavanie zákona Tóry. Dejinným cieľom náboženstva je dosiahnutie lepšieho stavu sveta, ktorý bude zvestovaný príchodom Mesiáša (človek vyslaný Hospodinom). Po jeho príchode na Zem prestanú vojny a násilnosti. Ľudstvo bude žiť v šťastí a harmónii, Židia sa vrátia do svojej starej vlasti a nenávisť medzi národmi aj jednotlivcami sa pominie. Židovské náboženstvo nepozná cirkevnú hierarchiu. V judaizme neexistuje žiadna osoba prípadne skupina ľudí s centrálnou náboženskou autoritou. Na čele náboženskej obce stojí jej predstavený a popri ňom rabín. Židovstvo kladie väčší dôraz na konanie ako na samotnú abstraktnú vieru, človeka posudzuje podľa skutkov.
História Židovstva:
-3760 počiatok židovského kalendára, stvorenie sveta
-2800 potopa. Noah
-1800 doba patriarchov
-1280 exodus z Egypta
-1020 až -1004 Saul
-1004 až -965 Dávid
-967 až -928 Šalamún
-928 delenie kráľovstva Judu na Izrael
-721 zánik Izraela a dobytie Samárie
-627 až -580 Jeremiáš
-586 dobytie Jeruzalema
-586 až -538 Babylonský exil
-538 návrat z Babylonu
-520 až -515 stavba druhého chrámu
-333 výboje Alexandra Macedonského
-167 Makabejci
-19 rekonštrukcia chrámu Herodosom
66 povstanie proti Rímu
70 zničenie druhého chrámu
614 Jeruzalem dobytý Peržanmi, 629 Byzanicou, 638 mohamedánmi
1085-1140 Juda Halevi
1096 1. križiacka výprava
1290 vyhnanie Židov z Anglicka
1348-1350 čierna smrť v Európe
1492 vyhnanie Židov zo Španielska
1632-1677 Baruch Spinoza
1776 Americká deklarácia nezávislosti
1781 tolerančný patent Jozefa II.
1848 revolučný pohyb v Európe
1914-1918 1.sv. vojna
1917 revolúcia v Rusku
1933 nástup nacistov k moci
1940-45 holokaust
1948 vytvorenie štátu Izrael
Za počiatok židovských dejín môžeme zvoliť dobu asi 1700 až 2000 rokov pred občianskym letopočtom, v ktorej žil Abrahám - patriarcha a zakladateľ židovstva. Abrahám a jeho nasledovníci hlásali a hlásajú ideu jediného a nepoznateľného Boha, tvorca sveta a človeka.
009-009-abraham-taking-isaac-to-be-sacrificed-fullb.jpg
Biblia opisuje Abraháma a jeho potomkov ako kočovníkov putujúcich púšťou. Do oblasti Palestíny prenikli od juhu a súperili o vládu nad týmto územím s mnohými inými národmi. Toto obdobie trvalo približne sto rokov. Potom sa Abrahámovi potomkovia v dôsledku hladu presunuli do Egypta. Spočiatku žili oddelene od Egypťanov. Neskôr faraóni nútili izraelitov pracovať na stavbách a pri výrobe tehál. Ich postavenie sa tak zhoršilo, že sa rozhodli vrátiť do vlasti. Návrat sa udial pod vedením Mojžiša 1300 rokov pr.n.l. (Mojžiš je považovaný za najväčšieho proroka v judaizme.) Pobyt v Egypte trval 430 rokov. Do pôvodnej vlasti sa Židia dostali nepriamo cez púšť. Návrat židov do vlasti je poznačený sústavnými vojnami s okolitými národmi a kmeňmi. Židia obránili svoju vlasť a upevnili si postavenie. Židia boli prví, ktorí verili v jedného boha, Jahveho, a to už pred 4000 rokmi. Boh uzavrel s ich predkom Abrahámom zmluvu, že
bude ich bohom a oni budú jeho vyvoleným národom, ak sa budú riadiť presnými predpismi a budú šíriť jeho slovo. Neskôr Boh vyslobodil židov z otroctva a dal svoje zákony ich vodcovi Mojžišovi. Zákony boli spísané v Tóre, obsahujúcej príkazy, podľa ktorých sa Židia riadia celý život. Židia s nádejou očakávajú príchod vyvolenej osoby, Mesiáša (spasiteľa), ktorý bol najväčším prorokom judaizmu. Vyviedol židovský národ z egyptského otroctva, ukázal mu cestu do zasľúbenej zeme a na hore Sinaj prijal od Boha židovskú náboženskú náuku – Tóru.
mojžiš.jpg
Návrat Židov do pôvodnej vlasti
tora.jpg
je poznačený sústavnými vojnami s okolitými kmeňmi a národmi, Židia však uhájili svoju vlasť a upevnili si svoje postavenie. Biblická história týchto čias zdôrazňuje, že ohrozenie národa malo dva aspekty, fyzický a mravný. Okolité národy, hlavne susedný Kanánčania boli mravne aj kultúrne zaostalí, prinášali svojim božstvám ľudské obete a holdovali surovým obyčajom. Z tohoto dôvodu požadovali vedúce osobnosti židovského národa, židovskí proroci, uzavretý národný a náboženský život. Ako už bolo spomenuté, nebolo v tom čase rozdielu medzi náboženským a národným aspektom Židovstva, oba splývali. Štátna forma v týchto časoch mala veľmi voľnú štruktúru. O dôležitých otázkach sa rozhodovalo kolektívne, prípadne sa akceptovala mienka ľudí s prirodzenou autoritou. Táto forma "vlády" jestvovala aj v časoch, keď v okolitých štátoch "fungovali" kráľovské dynastie.
dávid a goliáš.jpg
Židia si zvolili kráľovskú formu vlády oveľa neskôr. Prvým izraelským kráľom sa stal biblický Saul (1020 - 1004 pred o. l.), ktorý vynikol v boji s Filištíncami. Nasledoval ho populárny Dávid (1004 - 965), najvýznamnejší kráľ židovskej histórie. Za jeho panovania dosiahlo kráľovstvo vrchol moci. Po ňom nastúpil jeho syn Šalamún (967 - 928). Snažil sa zmierniť protiklady medzi kočovným hospodárstvom na juhu a stabilným poľnohospodárstvom na severe. Na vzostup moci susedných štátov, hlavne egyptskej veľmoci reagoval Šalamún šikovnou zahraničnou politikou. Náboženský život upevnil výstavbou centrálneho kultového miesta Židovstva, jeruzalemského chrámu na hore Sion. Šalamúnovo meno sa v dejinách spája s múdrosťou a rozhľadenosťou.
Napriek predvídavej politike Šalamúna sa jeho nástupcom nepodarilo udržať jednotu kráľovstva. Došlo k rozštieeniu na severnú časť (Izrael) s hlavným mestom Samáriou a južnú časť (Judea) s hlavným mestom Jeruzalemom. Rozštiepenie bolo vyvolané rastúcim vplyvom susedných veľmocí Egypta a Asýrie medzi ktorými sa nachádzalo územie obývané Židmi. Severné kráľovstvo zaniklo roku 722 pred o. l. po trojročnom obliehaní Samárie Asýrčanmi a tým sa zároveň končí stopa desiatich izraelských kmeňov, ktorých osud sa stal v minulosti predmetom mnohých úvah.
šalamún.jpg
Po čase etnicky splynuli s Asýrčanmi. V južnom kráľovstve, Judei ostal celý kmeň Juda a väčšina príslušníkov kmeňa Levi. Doba medzi zánikom Izraela a neskorším zánikom Judei je poznamenaná pôsobením prorokov, vysoko nadpriemerných jedincov, ktorí tvoria neopakovateľnú súčasť židovských aj svetových dejín. Proroci dvíhali svoj hlas a nemilosrdne karhali vládnuce vrstvy aj prostý ľud za porušovanie Zákona.
rozptýlenia židovského národa
príslušníci sa od čias babylonského zajatia v 6.st.pnl. usadzovali mimo Palestíny. Po rímsko - židovských vojnach v 1.a 2.st.nl. boli židia z Izraela násilne vytlačení. Centra žid. života sa v diaspóre často presuvali (napr. Babylonia, Taliansko, zap., stred. a vych. Európa i zámorie). Vďaka sionizmu a vzniku nového Izraela žid. d. opäť získala svoje národné centrum). Nositeľmi judaizmu sú Židia vrátane tých, kt. počas historického vývoja na judaizmus prestúpili ( napr. v 9.-10.st. Chazari). Najzákladnejšia črta židovského náboženstva je obsiahnutá v prvých prikázaniach desatora. Judaisti veria, že sa raz na zemi objavi MESIÁŠ, kt. židov zhromaždi v zasľubenej krajine a znovu postaví JERUZALEMSKÝ CHRÁM.
images (8).jpg
images (6).jpg
Smery judaizmu
V sučastnosti niekoľko zákl. smerov: reformny smer (najmä v USA) sa snaži prispôsobiť spoločnosti 20,st., ortodoxný j. zachováva vernosť židovským tradíciam - jeho súčasťou je chasidizmus (Boh je prítomný vo všetkom čo človeka obklopuje, a preto s ním možno naviazať priamy kontakt.). Konzervatívny j. zaujíma strednú pozíciu. Po období emancipácie došlo k čiastočnej sekularizácii, rešpektovanie zákl. náb. hodnôt však zostalo zachované, takže dnes tvorí j. komplex náboženskej, národnej a kultúrnej roviny. Napriek tomu sa j. používa najmä tam, kde ide o židovstvo ako náb. jav.
images (7).jpg
Sefardim
Židia, ktorí sa usadili na Pyrenejskom polostrove, dostali meno sefardim. V hebrejčine označuje toto slovo Španielsko. Do Španielska sa sťahovali v období stredoveku a žili tu po boku moslimských spoluobyvateľov. Vytvorili si vlastnú silnú intelektuálnu kultúru a jazyk ladino, zmes španielčiny a hebrejčiny.
Aškenázim
Židia severnej a východnej Európy sú známi ako aškenázim, slovo odvodené od hebrejského slova pre severné Francúzsko a Nemecko. Z týchto oblastí sa šírili ďalej do Poľska a Ruska, kde sa vyvinula bohatá kultúra a špecifický jazyk jidiš. Jidiš je zmesou nemčiny, hebrejčiny a niektorých slovanských výrazov. Písmo tohto jazyka je hebrejské.
Falaša
Židia v Etiópii sa nazývajú Falaša, od slova, ktoré značí „cudzinec“. Dodržiavajú judaistické tradície, ale čítajú bibliu v etiópskom dialekte Geez.
Chasidizmus
Toto mysticky ladené náboženské hnutie sa objavilo v 18. storočí a veľmi rýchlo sa šírilo. Pôvod má vo východnej Európe. Chasidi zdôrazňujú oddanosť náboženstvu, majú vlastné bohoslužby, nosia osobité čierne odevy a nechávajú si narásť dlhé pajesy. Najsilnejšie je toto hnutie v Izraeli a v USA.
Haredim
(Ustaraní) – nesionistickí ultraortodoxní Židia. Náboženský fundamentalizmus
Dnes úplne bežne používaný výraz „fundamentalizmus“ má svoj pôvod v rade brožúr, ktoré vydali prísne veriaci kresťania v rokoch 1910 až 1915 v USA pod titulom: „A Testimony of the Truth“. Pre náboženských fundamentalistov v dnešnom slova zmysle sú charakteristické pravidelne sa opakujúce ideologicky motivované vzorce chovania.
Obrkkkkázok3.jpg
Obrázok2.png
Na obrázku jsou představitelé judaistického náboženství –ŹIDÉ, modlí se u „Zdi nářků“, ve svatém městě Jeruzalémě v Izraeli
Antisemitizmus
slovo antisemitizmus sa objavuje až v 19.storočí v súvislosti s prejavmi nenávisti alebo nepriateľstva voči Židom. Dnes je zvykom používať toto slovo v širšom kontexte na označenie nepriateľstva, ale aj predsudkov, averzie alebo osobnej nevraživosti voči židovstvu. Problém antisemitizmu sa stal zvláštny od zničenia druhého chrámu, keď Židia stratili svoju vlasť a začali žiť v diaspóre, mimo svojej pôvodnej vlasti, ako náboženská a etnická skupina odlišujúca sa od svojho okolia.
images (2).jpg
Antisemitom sa nikdy nestane človek so slobodným a kritickým myslením, schopný samostatného úsudku, nepodliehajúci masovej psychóze. Spoločnou črtou všetkých foriem antisemitizmu je nenávisť, nehumánnosť a neochota konfrontovať sa so skutočnosťou
Reklamy na stránke nedokázem ovplyvniť...sorry!!!
Flag Counter
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one