KUK

KUK

Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
KUK

KUK

Mier, slobodu a spravodlivosť, pre všetkých ľudí na tejto planéte!

Buddha
Budha (etymologicky správnejšie, ale nespisovne Buddha; *okolo 623 pred Kr. - † 543 pred Kr. alebo * asi 563 pred Kr. - † 483 pred Kr.), vlastným menom Siddhártha Gautama, bol zakladateľ jedného z troch najrozšírenejších svetových náboženstiev - budhizmu.
B.jpg
Narodil sa v Kapilavaste, hlavnom meste krajiny ležiacej na úpätí Himalájí, ako syn kráľa Šuddhádhana Gautama z rodu Šákjov. Dostal meno Siddhárta, čo znamená „Ten, ktorý dosiahol cieľ“. Neskôr sa mu dostalo mnoho ďalších čestných mien. Po dosiahnutí osvietenia sa sám začal nazývať Budha, v preklade „Prebudený“. Následne učil 45 rokov až do svojej smrti.

Slovenské jazykovedné pramene ho uvádzajú ako Budha, zatiaľ čo medzinárodné pramene používajú pravopis Buddha. V sanskrite slovo बुध - budha znamená inteligentný, múdry, v prenesenom význame označuje planétu Merkúr, ale aj samotného Buddhu.
Slovo बुद्ध - buddha znamená prebudený, pri vedomí, osvietený, a z neho je odvodené vlastné meno Buddha.
Narodenie a mladosť
Siddhártha Budha sa narodil do kráľovskej rodiny v meste, ktoré sa volalo Kapilavastu, v krajine ležiacej na južných hraniciach dnešného Nepálu. Dátum jeho narodenia – deň májového splnu – je dodnes tradične oslavovaný a volá sa Vesaka.

Texty hovoria, že krátko nato, ako sa narodil, predpovedali traja jogíni, že ak sa nestretne s utrpením podmienenej existencie, vyrastie podľa ich predstáv a bude silným panovníkom. Ak sa s ním stretne, zriekne sa svojho postavenia a prinesie svetu hlboký vhľad. V mladosti bol preto zahrnutý všetkým, čo by si mohol priať, počnúc krásnymi ženami, bohatstvom, vzdelaním až po šport a zábavu. Kým nedovŕšil 29 rokov, poznal len radosť.
Stretnutie s utrpením podmienenej existencie
Keď mal Siddhártha 29 rokov vyšiel na vychádzku za brány svojho paláca. Vtedy uvidel chorého, starého a mŕtveho. Videl, že choroba, staroba a smrť môže postihnúť každú bytosť a že majetok alebo sláva neposkytujú trvalé záruky preňho ani pre jeho priateľov. Na ďalší deň sa prechádzal a uzrel jogína v hlbokej meditácii. Budúci Budha videl, že našiel skutočné útočisko. Rozhodol sa, že nájde to, čo je nadčasové a trvalé.
Hľadanie
Siddhártha opustil svoj palác a odišiel do hôr severnej Indie. V tomto období bola civilizácia Indie na veľmi vysokej úrovni a jej vtedajšiu kultúru možno porovnať s antickým Gréckom alebo obdobím renesancie. Dnes známe myšlienkové smery ako materializmus, nihilizmus, existencionalizmus a transcendentalizmus boli známe i v tom čase. V mestách fungovali známe univerzity, v ktorých pôsobili uznávaní filozofi.

Siddhártha sa po svojom odchode učil u rôznych učiteľov a robil aj tie najextrémnejšie praxe - pri praxi askézy sa takmer vyhladoval na smrť. Avšak toto všetko ho neposunulo k cieľu. Zakaždým síce prekonal svojho učiteľa, ale ani jedna cesta neviedla k rozpoznaniu pravej esencie všetkých vecí a javov. Po šiestich rokoch došiel na miesto, ktoré sa dnes nazýva Bódhgája (v štáte Bihár) a tu sa v ňom prebudila hlboká motivácia pomáhať všetkým bytostiam, preto sa rozhodol zotrvať v pohrúžení, až kým nerozpozná nadčasovú pravdu.
Osvietenie
Siddhártha sa posadil pod strom na brehu rieky a v hlbokej meditácii zostal šesť dní. Nakoniec, podľa textov v deň jeho 35. narodenín a počas májového splnu, dosiahol osvietenie.

Rôzne tradície to popisujú rôznym spôsobom. Z pohľadu maháanuttarajóga tantry sa všetkým prestupujúca prirodzenosť pravdy manifestovala ako budhovia troch časov, ktorí mu odovzdali požehnanie. Skondenzovali svoju dokonalú múdrosť do formy sarvabudhadákiní a v ich spojení splynuli ženské a mužské energie do dokonalosti, ako všetky ostatné duality.

Budha po dosiahnutí osvietenia prešiel cez rieku a niekoľko dní zostal pod stromom. Na jeho mieste je dnes iný strom, ktorý pripomína túto udalosť. Tu však ľudí neučil a prvé učenia odovzdal asi o štyri týždne nato pri meste Sarnáth.
Učenie a smrť
Nasledovných 45 rokov učil Budha Šákjamuni na rôznych miestach severnej Indie a južného Nepálu. Jeho žiaci boli veľmi rôzni – od prvých, ktorí boli zameraní na seba a ktorým odovzdal učenia, ktoré dnes spadajú pod tradíciu malej cesty, až po vyspelých žiakov, ktorým odovzdal učenia veľkej cesty alebo diamantovej cesty. Jeho učenia sa dnes na Západe nazývajú budhizmus, ale v Ázii tento pojem neexistuje. Namiesto toho sa používa označenie dharma, prípadne buddha-dharma, resp. čho v tibetčine.

Budha na sklonku života ohlásil, že čoskoro vstúpi do parinirvány. Stalo sa tak za prítomnosti sanghy v horách indickej Kušinary.

Zomrel v deň svojich 80. narodenín. Najskôr vyhlásil, že môže odísť spokojný, pretože odovzdal všetky učenia a ani jedno si nenechal. Za jeho posledné slová považujú školy severného budhizmu výrok: „Neverte mojim slovám len preto, že ich povedal Budha. Buďte sami sebe svetlom.“ Školy južného budhizmu za ne považujú vyjadrenie: „Všetko zložené sa raz pominie. Usilujte sa o svoje vyslobodenie. Pracujte usilovne.“

Zdroj: wikipedia.org
Reklamy na stránke nedokázem ovplyvniť...sorry!!!
Flag Counter
Zdroj: okrem vlastných materiálov je zdrojom moja mailová schránka, kde dostávam rôzne materiály od priateľov, ak by sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one